Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
TuranyHľadať
 
 

O meste

Mesto Turany

Mesto Turany

Mesto Turany sa nachádza v dolnom Turci, 11 km na východ od Martina, položený medzi 2 korytami Váhu, starým a novým, ktoré je súčasťou vážskych stupňov.

Cez mesto preteká Turianka, ktorá pozostáva zo Studenca vyvierajúceho v doline Studenci a z jeho prítokov, menších potôčikov. Prvý vyteká z Mlynísk a poniže Hrabín vteká do Studenca. Druhý prítok priberá v Turanoch. Tento vyteká z dvoch dolín Tiesňav a Snílova, tečie cez Černík a za hradskou sa vlieva do Studenca, čiže Turianky. Turianka sa za mestom vlieva do Váhu.

Poloha mesta: 49' stupňov 07" severnej šírky a 19 stupňov 02" východnej dĺžky.

Nadmorská výška stredu mesta: 406 m

 

Mesto Turany je samostatný  územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky. Združuje osoby, ktoré majú na jeho území trvalý pobyt. Mesto Turany je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

Mesto môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia. Nariadenia nesmú byť v rozpore s Ústavou  Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi,   zákonmi a medzinárodnými  zmluvami, s ktorými  vyslovila  súhlas  Národná  rada  Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Vo veciach, v ktorých mesto plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na  základe  splnomocnenia  zákona a v jeho  medziach. Také  nariadenie  nesmie  byť v rozpore s Ústavou  Slovenskej  republiky,  ústavnými  zákonmi,  medzinárodnými zmluvami,  so zákonmi, s nariadeniami  vlády,  so  všeobecne  záväznými  predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

Územie mesta je územný celok tvorený katastrálnym územím Turany.

Rozloha katastrálneho územia mesta je 46 747 284 m2.

Obyvateľom mesta je osoba, ktorá má na území mesta trvalý pobyt. Zúčastňuje na samospráve mesta prostredníctvom orgánov mesta, hlasovaním obyvateľov mesta a verejným zhromaždením obyvateľov, podieľa sa na rozvoji a zveľaďovaní mesta a poskytuje pomoc orgánom mesta. Práva a povinnosti obyvateľa mesta ustanovuje osobitný právny predpis - Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.

 

Štatistika sčítania obyvateľov k 9.10.2018 :  4275 obyvateľov

Štatistiky sčítania obyvateľov, domov a bytov z predchádzajúcich rokov

Prvou zachovanou písomnou zmienkou o meste je listina z 1. júla 1319, kedy župan zvolenského domínia Donč osvedčil nadobudnutie majetku nachádzajúceho sa v Turanoch.

Ďaľšia zmienka sa viaže k roku 1341 - Turan. Názov je odvodený od pomenovania zvieraťa - tura alebo od keltského slova tur - veža.

 

Symboly mesta sú:

 erb mesta Turany
 vlajka mesta Turany
 pečať mesta Turany


Mesto je povinné používať symboly mesta pri výkone samosprávy. Symboly mesta používa mesto a ňou zriadené organizácie najmä na :
a/ insígniách mesta,
b/ na  pečiatkach  a razidlách  primátora  mesta,  mestského  zastupiteľstva,  mestskej  rady, mestského úradu, mestskej polície, prípadne na pečiatkach organizácií zriadených mestom,
c/ v záhlaví dokumentov a písomností,
d/ na tlačovinách a publikáciách mesta,
e/ na označenie budov, reprezentačných priestorov mesta, kancelárií, pokiaľ všeobecne záväzné právne predpisy nenariaďujú používať štátne symboly,
f/ pri slávnostných príležitostiach na výzdobu ulíc a verejných priestranstiev,
g/ na  služobných  odznakoch,  rovnošatách,  prípadne  na  jednotných  spoločenských  či  športových úboroch.
Mesto  označuje  erbom  mesta  a vlajkou  mesta  budovu  Mestského úradu  v Turanoch, zasadaciu miestnosť orgánov mesta, kanceláriu primátora a obradnú sieň.
Primátor môže  povoliť  používanie  symbolov  mesta aj  iným  fyzickým  a právnickým  osobám na základe písomnej žiadosti. Symboly mesta sa musia používať dôstojne a nikto nesmie dopustiť ich poškodenie, zneváženie alebo hanobenie.

Erb obce dostala obec v roku 1991. Čierna hlava tura v striebornom poli so siedmymi modernými hviezdami. Spolu s erbom bola schválená pečať, pečiatka a vlajka, ktorú tvoria tri pozdĺžne pruhy: modrý, biely, čierny. Podľa Heraldickej komisie MV SR ide o jedinečné znamenie vychádzajúce z histórie Turian.

Vlajka  mesta Turany  pozostáva  z troch  pozdĺžnych  pruhov vo  farbách  čiernej,  bielej a  modrej.  Má  pomer strán 2:3 a je ukončená  dvomi cípmi,  t.j.zástrihom  siahajúcim do tretiny jej listu.

Pečať mesta Turany tvorí erb mesta Turany s hrubopisom: „MESTO TURANY“.
Pečať mesta sa používa pri slávnostných príležitostiach, udelení čestného občianstva, na pečatenie významných listín a iných dokumentov. Pečať uschováva primátor mesta.

 

Erb a vlajka mesta Turany
Erb mesta Turany Vlajka mesta Turany

        

Zápisy do heraldického registra

Zápis do heraldického registra - obec

Zápis do heraldického registra - obec

Zápis do heraldického registra - mesto

Zápis do heraldického registra - mesto

 

Mesto Turany môže udeliť tieto verejné uznania:


a/ čestné občianstvo mesta Turany
b/ cena mesta Turany
c/ cena primátora mesta Turany

Návrh na vyhlásenie Turian (spolu s ďaľšou obcou Gabčíkovo) za mestá schválila vláda 21.októbra 2015 a 24.novembra 2015 aj parlament. Návrh vypracovalo ministerstvo vnútra na základe žiadostí obcí a na základe odporúčania príslušných okresných úradov v sídle kraja. Od 1.1.2016 majú Turany štatút mesta.

 

Turianski občania už dávno opustili svoj národný kroj, ktorý -zvlášť mužský - bol pekný. Muži nosili v robotné dni úzke, zelenými stužkami vyšujtášované nohavice z bieleho domáceho súkna a tiež takú halenu. Ale vo sviatok sa ozaj vyparádili! Obliekli si bielu košeľu so širokými, manžetami stiahnutými rukávmi, vo spodku úzke, čiernymi šujtášmi bohato vyzdobené nohavice s „fiokami", z fabrického tmavomodrého súkna. Vestu z toho istého súkna s veľkými, zo striebra umelecky zhotovenými gombičkami a na plecia, prípadne len na jedno plece si prehodili tiež z tmavomodrého súkna ušitú, čiernymi šnúrami bohato vyšívanú, na golieri aj všade po okrajoch čiernou kožušinou prámovanú mentiaku s veľkými umeleckými striebornými gombičkami. Na hlave nosili zvláštnu, zo súkna a kožušiny kombinovanú čiapku čiernej farby s veľkou chochtou navrchu. Na nohách nosili čižmy.
Pri väčších slávnostiach nosili pestrofarebnú šatku, jej jeden koniec uviazali o vrchnú dierku vesty a spodný rožtek vstrčili do jedného fioku nohavíc.

 

Turianske kroje

Turiansky kroj - mužský

Turiansky kroj - mužský

Turiansky kroj - ženský

Turiansky kroj - ženský

 

Ženský kroj bol dosť jednoduchý a jednotný. Pozostával z máloskladanej, jednofarebnej sukne tmavej farby, jasnejšej zápony krajmi zdobenej, z pestrofarebného kamizoľa s umeleckými striebornými gombičkami, oplecka s krátkymi vydutými rukávcami, masle, uviazanej zo širokej pestrej stužky. Ženy nosili na hlavách čepiec z jemnej vyšívanej sieťoviny s dlhými kontami napredu. Panny a ženy nosili tiež čižmy.

Domy boli pomerne jednoduché. Bývalo sa zvyčajne len v jednej izbe a kuchyni. Druhá izba slúžila za komoru alebo ako obydlie pre starých rodičov. Kuchyňa bola v dávnych časoch zariadená tak, že sa varilo na ohnisku. Dym z ohniska unikal priamo do komína. Len neskôr začiatkom 20.storočia sa začali tieto primitívne podmienky meniť k lepšieme : do kuchýň sa stavali sporáky.

Pri každom gazdovskom stavaní bola sypáreň. Jej venovali veľkú pozornosť. Bola skoro vždy murovaná, s klenutou povalou, opatrená pevnými mrežami a silnými dverami proti vlámaniu. Vpredu bol zvláštny prístavok - "žudro", akési mohutné vyklenuté orámovanie vchodu sypárne z muriva. Žudro malo mierniť účinok ohňa pri požiari. Sypárne boli murované zo skál a nepálenej tehly.

Jedným z veľmi užitočných a vážnych zvykov bola "varta", ktorú vykonával hlásnik a niekoľko občanov. Úlohou hlásnika bolo obchádzať obec a každú hodinu hlásiť koľko je hodín. na určitých miestach hlásnik postál a zaspieval :" Chváľ každý duch Hospodina i Ježisa i jeho Syna, udrela desiata,( jedenásta,....) hodina". Potom zatrúbil na volskom rohu, alebo odpískal počet hodín. Hlásnikova výzbroj bola halapartňa, roh na trúbenie a niekedy aj lampáš. Hlásnik nielen hlásil hodiny, ale všímal si aj všetko podozrivé. Chránil obec pred zlodejmi, dával pozor aby nevznikol požiar. Jedným z najsvedomitejších a psoledným hlásnikom bol Mojžiš, výborný spevák s príjemným hlasom. Vždy po polnoci začal vyspevovať ranné piesne, ktoré vedel z kancionála naspamäť. Hlásnik dodával nociam magického čara a poézie. Starci, ktorí trpeli nespavosťou sa z toho tešili. Bolo im akosi veselšie a cítili že nie sú sami, keď nespia. Funkcia hlásnika zanikla v r.1940. Stráž nad obcou prevzala hasičská pohotovosť.

Miestne názvy pozemkov od sučianskeho chotára nahor sú:

a/ na rovine: Záblatie, Chrenovo, Zaborskovo, Cez chodník, Pltiská, Rajtovo, Polík, Krátke, Dlhé, Močillá, Pleso, Doliny, Ulicané, Mohylka, Plošiny, Piesky, Brvná, Brvienca, Prostredné hony, Sedliská, Ublác, Blažovo, Brodzany, Kamenná hôrka, Pôtovo,Hrabiny, Kamence, Močiar, Krajmledz, Bôr, Mlyniská, Mrlovo, Trnovo, Dielec, Súhrada.

b/ na vŕškoch: Zábrehy, Kubiancovo, Krchovo, Žatkovo, Dechtenica, Tibín, Lazy, Kotlina, Lipová, Vaňovo, Mancovo, Matejkovo, Čaptovo

c/ lúky a pasienky: Uhelníky, Frané breh, Dúbravy, Kostolná, Na lázky, Tlstý diel, Rúbane, Horková, Dedinské, Černík, Polom, Hájková, Mokrade, Filipová, Háj, Šiatriková, Stráne, Brisko, Rojková, Mláka, Podgrúň.

d/ lesy: Dolný háj leží na rovine. Svojimi krásnymi, širokými, v pravom uhle sa križujúcimi cestami a v radoch sadenými stromami podobá sa veľkému parku. Na jeho mieste bola pôvodne brezina a vo väčšine neužitočná chrasť. Ujhelyi dal tento priestor vyčistiť a sadiť svrčinami a červenými smrekami. Ďaľšie názvy lesov sú: Sviniarka, Pánsky vŕštek, Tiešňavy, Pálenica, Tlstý diel, Košariská, Trávny dielec, Rapíková, Kánovo, Banská, Hlboká, Studenec, Javorina, Ploština, Kamenná, Kôkotová, Grúň, Smílovo, Polomka, Hlasná skala, Kriváň, Meškálka, Končistá a Zlatná.

zdroj: Hlas Turian, Obecná kronika a Miestne múzeum

 

Miloš Alexander Bazovský

V obci sa narodil maliar Miloš Alexander Bazovský (1899-1968).

 

 

 


 

Publikácia k 100. výročiu narodenia M.A. Bazovského


 

Slávnostné odovzdanie gratulačnej listiny - 22.1.2016

Slávnostné odovzdanie gratulačnej listiny - 01

Slávnostné odovzdanie gratulačnej listiny - 01

Slávnostné odovzdanie gratulačnej listiny - 02

Slávnostné odovzdanie gratulačnej listiny - 02

Slávnostné odovzdanie gratulačnej listiny - 03

Slávnostné odovzdanie gratulačnej listiny - 03

Slávnostné odovzdanie gratulačnej listiny - 04

Slávnostné odovzdanie gratulačnej listiny - 04


 
 

 
Položky 1-4 z 66

Osobnosti a čestní občania Turian

Osobnosti Turian

rodina UJHELYIOVCOU rodina z najstarších občanov od konca 16.storočia, ktorý sa zaslúžili o bránenie mestských práv Turian, čím sledovali len svoje záujmy. Predposledný potomok Atilla Ujhelyi bol otvorený maďarón a všemožne sa usiloval o pomaďarčenie Turian. Bol hlavným slúžnym až do rozpadu Rakúsko-Uhorska po r.1918. Roku 1945 Ujhelyiovský majetok skonfiškovali. Posledný člen rodu - Atillov syn, žil aj so svojou matkou v Bratislave a v Turanoch vôbec nebýval.
Tomáš HOJNÝ notár od prvej polovice 18.storočia. Od roku 1785 viedol aj zápisy v obecnej kronike, ktoré písal vo veršoch.
Ján KALINČIAK V obci pôsobil dva roky ako učiteľ. Z Turian odišiel 18.10.1787. Bol starým otcom známeho slovenského spisovateľa Janka Kalinčiaka
Daniel BANKO ev.kantor a učiteľ, ktorý začal učiť po odchode Kalinčiaka v roku 1788. Žil tu až do smrti v 1834. Autor prvej obecnej kroniky "Zrcadlo pamieti hodných vjeci". Po jeho smrti sa v písaní kroniky nepokračovalo.
Ján IZÁK ev. kantor a učiteľ, ktorý prišiel do obce 1835. Prekladateľ

Peter VENCEL

Peter Vencel

ev.kantor ,učiteľ a riaditeľ školy . Do Turian prišiel 3.2.1909. Tu vyučoval bez prerušenia až do odchodu na zaslúžený odpočinok v r. 1950. Písal učebnice a preložil do slovenčiny Panýrkov "Prírodospyt pre meštianske školy" a " Prírodospyt pre jednoročné učebné kurzy". Spolu napísal a preložil 20 učebníc.Pre svoju školu zriadil malé chemicko-fyzikálne laboratórium. Do roku 1948 kronikár obce. Zomrel 24.6.1968

Učebnice Petra Vencela

Učebnica Petra Vencela 2 Učebnica Petra Vencela 2

Peter MENDEL

Peter Mendel

reštaurátor a maliar . Do Turian sa prisťahoval v r. 1919. V roku 1929 - 1933 pôsobil ako učiteľ. V rokoch 1952-1953 absolvoval kurz na VŠMU v Bratislave a stal sa umeleckým reštaurátorom a konzervátorom

reštaurovaný obraz od Petra Mendela 1 reštaurovaný obraz od Petra Mendela 2

Miloš Alexander BAZOVSKÝ

Miloš Alexander BAZOVSKÝ

národný umelec, akademický maliar, grafik
Koloman BAZOVSKÝ redaktor,publicista,učiteľ. Otec M.A.Bazovského

Ondrej BEŇO

Ondrej Beňo

verejný činiteľ, družstevný roľník. Predseda JRD od r. 1958
Ján BRXA národnokultúrny pracovník, kachliar Brxa - kachle

Jozef FRAŇO

Jozef FRAŇO

generál, nositeľ Radu práce
Ľudovít Jaroslav HRDLIČKA cirkevný hodnostár
Jozef JAMRIŠKA funkcionár robotníckeho hnutia

Fraňo JESENSKÝ

Fraňo JESENSKÝ

Fraňo JESENSKÝ - kniha

cirkevný spisovateľ

Pavol RAFFAJ krajanský pracovník, cirkevný hodnostár

 

ČESTNÍ OBČANIA TURIAN

Peter Vasilievič ANCUPOV bývalý náčelník štábu II. čs.part.brigády

Ľubomír PAVLOVIČ

Ľubomír PAVLOVIČ

herec, režisér

Milan LALUHA

Milan LALUHA

akademický maliar
Ing. Július MIGAĽA bývalý občan Turian. V roku 1954 prevzal funkciu riaditeľa národného podniku Drevina Turany
Jozef SUKUP bývalý občan Turian

 


 

Staré fotografie - Turany

Staré fotografie z katolíckeho kostola

Rímsko-katolícky kostol, r.2007

Rímsko-katolícky kostol, r.2007

Prvé sväté prijímanie, r.1964

Prvé sväté prijímanie, r.1964

Oltár v kostole r.1945

Oltár v kostole r.1945

Rímsko-katolícky kostol sv.Gála

Rímsko-katolícky kostol sv.Gála


 
 

 
 

Staré fotografie evanjelického kostola

Slovenská evanjelická jednota r.1934

Slovenská evanjelická jednota r.1934

Evanjelický kostol

Evanjelický kostol

Združenie ev. mládeže, r.1928

Združenie ev. mládeže, r.1928

Posviacka ev.a.r. kostola 6.5. 1934

Posviacka ev.a.r. kostola 6.5. 1934


 
 

 
 

Staré fotografie - divadlo

31.12.1938 - DIVADLO

31.12.1938 - DIVADLO

hra Hrob lásky, silvester 1928

hra Hrob lásky, silvester 1928

Mikulášsky večierok, 1929-1930 (pri starom obecnom

Mikulášsky večierok, 1929-1930 (pri starom obecnom úrade)

Mladí divadelníci okolo r.1940

Mladí divadelníci okolo r.1940


 
 

 
 

Staré fotografie - ľudová hudba

Ľudová hudba - história 1

Ľudová hudba - história 1

Ľudová hudba - história 2

Ľudová hudba - história 2

Ľudová hudba - história 3

Ľudová hudba - história 3

Ľudová hudba - história 4

Ľudová hudba - história 4


 
 

 
 

Turany v médiách

  Pohľadnica  Turany  Slovenské vydavateľstvo poli

Pohľadnica Turany Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava 1975

  Pohľadnica  Chata pod Chlebom  ZATRAN, 1968

Pohľadnica Chata pod Chlebom ZATRAN, 1968

Pohľadnica  Foto: V.Přibyl  PRESSFOTO Bratislava

Pohľadnica Foto: V.Přibyl PRESSFOTO Bratislava

Pohľadnica, rok cca.1975

Pohľadnica, rok cca.1975


 
 

 
 

dnes je: 18.12.2018

meniny má: Sláva, Slávka

webygroup
ÚvodÚvodná stránka