Turany sú veľká priemyselná obec v dolnom Turci, 11 km na východ od Martina, položená medzi 2 korytami Váhu, starým a novým, ktoré je súčasťou vážskych stupňov.

Cez obec preteká Turianka, ktorá pozostáva zo Studenca vyvierajúceho v doline Studenci a z jeho prítokov, menších potôčikov. Prvý vyteká z Mlynísk a poniže Hrabín vteká do Studenca. Druhý prítok priberá v Turanoch. Tento vyteká z dvoch dolín Tiesňav a Snílova, tečie cez Černík a za hradskou sa vlieva do Studenca, čiže Turianky. Turianka sa za obcou vlieva do Váhu.

Poloha obce: 49' stupňov 07" severnej šírky a 19 stupňov 02" východnej dĺžky.

Nadmorská výška stredu obce: 406 m

Rozloha katastrálneho územia obce je 46 747 284 m2.

Hustota obyvateľstva: 94 na km2

Prvou zachovanou písomnou zmienkou o obci je listina z 1. júla 1319, kedy župan zvolenského domínia Donč osvedčil nadobudnutie majetku nachádzajúceho sa v Turanoch.

Ďaľšia zmienka sa viaže k roku 1341 - Turan. Názov je odvodený od pomenovania zvieraťa - tura alebo od keltského slova tur - veža.

Erb obce dostala obec v roku 1991. Čierna hlava tura v striebornom poli so siedmymi modernými hviezdami. Spolu s erbom bola schválená pečať, pečiatka a vlajka, ktorú tvoria tri pozdĺžne pruhy: modrý, biely, čierny. Podľa Heraldickej komisie MV SR ide o jedinečné znamenie vychádzajúce z histórie Turian.

Farebný erb obce (po kliknutí na erb sa zobrazí zväčšený)	Zástava obce
Čiernobiely erb obce (po kliknutí na erb sa zobrazí zväčšený)
Zápis do heraldického registra (po kliknutí sa listina zväčší )

Turianski občania už dávno opustili svoj národný kroj, ktorý -zvlášť mužský - bol pekný.
Muži nosili v robotné dni úzke, zelenými stužkami vyšujtášované nohavice z bieleho domáceho súkna a tiež takú halenu. Ale vo sviatok sa ozaj vyparádili! Obliekli si bielu košeľu so širokými, manžetami stiahnutými rukávmi, vo spodku úzke, čiernymi šujtášmi bohato vyzdobené nohavice s „fiokami", z fabrického tmavomodrého súkna. Vestu z toho istého súkna s veľkými, zo striebra umelecky zhotovenými gombičkami a na plecia, prípadne len na jedno plece si prehodili tiež z tmavomodrého súkna ušitú, čiernymi šnúrami bohato vyšívanú, na golieri aj všade po okrajoch čiernou kožušinou prámovanú mentiaku s veľkými umeleckými striebornými gombičkami. Na hlave nosili zvláštnu, zo súkna a kožušiny kombinovanú čiapku čiernej farby s veľkou chochtou navrchu. Na nohách nosili čižmy.
Pri väčších slávnostiach nosili pestrofarebnú šatku, jej jeden koniec uviazali o vrchnú dierku vesty a spodný rožtek vstrčili do jedného fioku nohavíc.

Ženský kroj bol dosť jednoduchý a jednotný. Pozostával z máloskladanej, jednofarebnej sukne tmavej farby, jasnejšej zápony krajmi zdobenej, z pestrofarebného kamizoľa s umeleckými striebornými gombičkami, oplecka s krátkymi vydutými rukávcami, masle, uviazanej zo širokej pestrej stužky. Ženy nosili na hlavách čepiec z jemnej vyšívanej sieťoviny s dlhými kontami napredu. Panny a ženy nosili tiež čižmy.

Domy boli pomerne jednoduché. Bývalo sa zvyčajne len v jednej izbe a kuchyni. Druhá izba slúžila za komoru alebo ako obydlie pre starých rodičov. Kuchyňa bola v dávnych časoch zariadená tak, že sa varilo na ohnisku. Dym z ohniska unikal priamo do komína. Len neskôr začiatkom 20.storočia sa začali tieto primitívne podmienky meniť k lepšieme : do kuchýň sa stavali sporáky.

Pri každom gazdovskom stavaní bola sypáreň. Jej venovali veľkú pozornosť. Bola skoro vždy murovaná, s klenutou povalou, opatrená pevnými mrežami a silnými dverami proti vlámaniu. Vpredu bol zvláštny prístavok - "žudro", akési mohutné vyklenuté orámovanie vchodu sypárne z muriva. Žudro malo mierniť účinok ohňa pri požiari. Sypárne boli murované zo skál a nepálenej tehly.

Jedným z veľmi užitočných a vážnych zvykov bola "varta", ktorú vykonával hlásnik a niekoľko občanov. Úlohou hlásnika bolo obchádzať obec a každú hodinu hlásiť koľko je hodín. na určitých miestach hlásnik postál a zaspieval :" Chváľ každý duch Hospodina i Ježisa i jeho Syna, udrela desiata,( jedenásta,....) hodina". Potom zatrúbil na volskom rohu, alebo odpískal počet hodín. Hlásnikova výzbroj bola halapartňa, roh na trúbenie a niekedy aj lampáš. Hlásnik nielen hlásil hodiny, ale všímal si aj všetko podozrivé. Chránil obec pred zlodejmi, dával pozor aby nevznikol požiar. Jedným z najsvedomitejších a psoledným hlásnikom bol Mojžiš, výborný spevák s príjemným hlasom. Vždy po polnoci začal vyspevovať ranné piesne, ktoré vedel z kancionála naspamäť. Hlásnik dodával nociam magického čara a poézie. Starci, ktorí trpeli nespavosťou sa z toho tešili. Bolo im akosi veselšie a cítili že nie sú sami, keď nespia. Funkcia hlásnika zanikla v r.1940. Stráž nad obcou prevzala hasičská pohotovosť.

Miestne názvy pozemkov od sučianskeho chotára nahor sú:

a/ na rovine: Záblatie, Chrenovo, Zaborskovo, Cez chodník, Pltiská, Rajtovo, Polík, Krátke, Dlhé, Močillá, Pleso, Doliny, Ulicané, Mohylka, Plošiny, Piesky, Brvná, Brvienca, Prostredné hony, Sedliská, Ublác, Blažovo, Brodzany, Kamenná hôrka, Pôtovo,Hrabiny, Kamence, Močiar, Krajmledz, Bôr, Mlyniská, Mrlovo, Trnovo, Dielec, Súhrada.

b/ na vŕškoch: Zábrehy, Kubiancovo, Krchovo, Žatkovo, Dechtenica, Tibín, Lazy, Kotlina, Lipová, Vaňovo, Mancovo, Matejkovo, Čaptovo

c/ lúky a pasienky: Uhelníky, Frané breh, Dúbravy, Kostolná, Na lázky, Tlstý diel, Rúbane, Horková, Dedinské, Černík, Polom, Hájková, Mokrade, Filipová, Háj, Šiatriková, Stráne, Brisko, Rojková, Mláka, Podgrúň.

d/ lesy: Dolný háj leží na rovine. Svojimi krásnymi, širokými, v pravom uhle sa križujúcimi cestami a v radoch sadenými stromami podobá sa veľkému parku. Na jeho mieste bola pôvodne brezina a vo väčšine neužitočná chrasť. Ujhelyi dal tento priestor vyčistiť a sadiť svrčinami a červenými smrekami. Ďaľšie názvy lesov sú: Sviniarka, Pánsky vŕštek, Tiešňavy, Pálenica, Tlstý diel, Košariská, Trávny dielec, Rapíková, Kánovo, Banská, Hlboká, Studenec, Javorina, Ploština, Kamenná, Kôkotová, Grúň, Smílovo, Polomka, Hlasná skala, Kriváň, Meškálka, Končistá a Zlatná.

zdroj: Hlas Turian, Obecná kronika a Miestne múzeum

Štatistika sčítania obyvateľov Turian zo dňa 26.5.2001

V obci sa narodil maliar Miloš A.Bazovský(1899-1968). Publikácia k 100. výročiu narodenia M.A. Bazovského ... pokračovanie

OSOBNOSTI TURIAN
rodina UJHELYIOVCOU	rodina z najstarších občanov od konca 16.storočia, ktorý sa zaslúžili o bránenie mestských práv Turian, čím sledovali len svoje záujmy. Predposledný potomok Atilla Ujhelyi bol otvorený maďarón a všemožne sa usiloval o pomaďarčenie Turian. Bol hlavným slúžnym až do rozpadu Rakúsko-Uhorska po r.1918. Roku 1945 Ujhelyiovský majetok skonfiškovali. Posledný člen rodu - Atillov syn, žil aj so svojou matkou v Bratislave a v Turanoch vôbec nebýval.
Tomáš HOJNÝ	notár od prvej polovice 18.storočia. Od roku 1785 viedol aj zápisy v obecnej kronike, ktoré písal vo veršoch.
Ján KALINČIAK	V obci pôsobil dva roky ako učiteľ. Z Turian odišiel 18.10.1787. Bol starým otcom známeho slovenského spisovateľa Janka Kalinčiaka
Daniel BANKO	ev.kantor a učiteľ, ktorý začal učiť po odchode Kalinčiaka v roku 1788. Žil tu až do smrti v 1834. Autor prvej obecnej kroniky "Zrcadlo pamieti hodných vjeci". Po jeho smrti sa v písaní kroniky nepokračovalo.
Ján IZÁK	ev. kantor a učiteľ, ktorý prišiel do obce 1835. Prekladateľ
Peter VENCEL	ev.kantor ,učiteľ a riaditeľ školy . Do Turian prišiel 3.2.1909. Tu vyučoval bez prerušenia až do odchodu na zaslúžený odpočinok v r. 1950. Písal učebnice a preložil do slovenčiny Panýrkov "Prírodospyt pre meštianske školy" a " Prírodospyt pre jednoročné učebné kurzy". Spolu napísal a preložil 20 učebníc. Pre svoju školu zriadil malé chemicko-fyzikálne laboratórium. Do roku 1948 kronikár obce. Zomrel 24.6.1968
Peter MENDEL	reštaurátor a maliar . Do Turian sa prisťahoval v r. 1919. V roku 1929 - 1933 pôsobil ako učiteľ. V rokoch 1952-1953 absolvoval kurz na VŠMU v Bratislave a stal sa umeleckým reštaurátorom a konzervátorom
Miloš Alexander BAZOVSKÝ	národný umelec, akademický maliar, grafik ... pokračovanie
Koloman BAZOVSKÝ	redaktor,publicista,učiteľ. Otec M.A.Bazovského
Ondrej BEŇO	verejný činiteľ, družstevný roľník. Predseda JRD od r. 1958
Ján BRXA	národnokultúrny pracovník, kachliar
Jozef FRAŇO	generál, nositeľ Radu práce
Ľudovít Jaroslav HRDLIČKA	cirkevný hodnostár
Jozef JAMRIŠKA	funkcionár robotníckeho hnutia
Fraňo JESENSKÝ	cirkevný spisovateľ
Pavol RAFFAJ	krajanský pracovník, cirkevný hodnostár
ČESTNÍ OBČANIA TURIAN
Peter Vasilievič ANCUPOV	bývalý náčelník štábu II. čs.part.brigády
Ľubomír PAVLOVIČ	herec, režisér
Milan LALUHA	akademický maliar
Ing. Július MIGAĽA	bývalý občan Turian. V roku 1954 prevzal funkciu riaditeľa národného podniku Drevina Turany
Jozef SUKUP	bývalý občan Turian